Iný dátum, iná stanica, iní ľudia... Kráčam, ešte mám zopár minút čas, takže sa nikam neponáhľam. Okolo mňa prechádza mamička s dvoma deťmi, každé ju drží za jednu ruku. Takýto pohľad mi vždy automaticky vyvolá úsmev na tvári. pokračovanie článku
Slza. Jedna veľká slza sa jej vykotúľala z oka. V poslednom čase plakala skoro stále, občas sa až divila, kde sa tie slzy ešte berú. Nepohodlné kreslo, hrozivé ticho, stôl s nástrojmi. Zúfalo sa obzerala, hľadajúc nejaký oporný bod, hľadajúc záchranu. Nikde nič. Z vedľajšej miestnosti počula dva hlasy. Vonku na chodbe klopkali opätky, mama sa nervózne prechádzala po čakárni. Už len chvíľu, hovorila si, už len chvíľu a bude po všetkom. Pár minút a bude koniec. Hlavou jej behali myšlienky, obrazy, slová, tváre. Všetko sa jej miešalo, prelínalo. pokračovanie článku
Pokojný víkendový večer. Ako obvykle, vlaková stanica pomerne zaplnená. Každý sa skrýva pred snehom a chladom, nevšímajúc si svoje okolie. pokračovanie článku
...oficiálne to začalo pred asi 2,5 rokom. Mala som 15, prváčka na gympli, netušila som, do čoho presne idem. Jasne, že nejaké info som dostala, dve kamarátky (lenka a veronika-tú poznáte) tam už pracovali nejaký ten čas a nevedeli si tú robotu vynachváliť. Teraz už presne viem, o čom hovorili, a tiež nedám dopustiť na ľudí, s ktorými pracujem, a na činnosť, ktorú spolu robíme. Ale poďme pekne od začiatku... pokračovanie článku
Včera sa v TN na námestí konal koncert Piarissimo zboru a ZUŠ-ky. Celkom fajn večer, niekto by povedal, obyčajný. Vo mne sa však zase raz niečo zobudilo... pokračovanie článku
I don´t want this... again... pokračovanie článku
...otvorím oči... 3:33... dobre, ešte mám 20 minút... takisto ako minimálne polovica Slovenska i ja vyliezam z postele a s polozavretými očami zapínam telku... ako to dnes dopadne? neviem, napriek tomu v očakávaní sedím ako na ihlách a sledujem našich chlapcov v modrých dresoch nastupovať na ľad... 6:50... sedím pri káve a už viem, ako to dopadlo... sklamaná? áno, trošku i to, veď sme mali náš "olympijský sen". zmení však táto olympiáda niečo? pokračovanie článku
...hľadám, blúdim, snažím sa, niečo mi stále chýba... pokračovanie článku
Veľa ľuďom patrí moje prepáč. Áno, aj tebe. Veľa ľuďom som v živote ublížila a ubližujem každodenným správaním... Preto mi aj ty prepáč, že... pokračovanie článku
Určite to poznáš aj ty. Sú momenty, v ktorých si to uvedomíš. Skús to. Okolo teba je ticho, ty len hľadíš a myšlienky v hlave prichádzajú a odchádzajú. A po chvíli to príde. Uvedomíš si, že všetko plynie... Tento svet, tvoje vlastné bytie, nezastavíš to, proste to nejde... Občas by si chcel stlačiť pauzu, možno porozmýšľať ako ďalej, alebo len tak na chvíľku vypnúť. Ale to sa nedá...To je presne ten pocit, ktorý nemám rada, lebo mi hovorí, aká som bezmocná oproti tomu všetkému, čo sa tu deje. Panta rhei.... what would you ask if you had just one question?... (one of us – joan osbourne) asi iba: pochopím to niekedy?
Včerajší večer, dnešná noc aj ráno, opäť s deťmi. Už mi asi chýbali... Zas a znova tie usmiate tváričky, šťastie v očiach, občas strach, ale častejšie nadšenie, očakávanie, radosť, smiech... Na včerajšiu akciu som prichádzala so zmiešanými pocitmi a trošku aj s nechuťou, predsa len, piatok večer sa dá stráviť zmysluplnými činnosťami, ako napríklad spánok, a nie behaním za 80 deťmi... Ale tento pocit opadol hneď po príchode... pokračovanie článku
Kto sa v posledných pár mesiacoch nestretol s pojmom Superstar, ten akoby ani nežil v dnešnej spoločnosti. Už sme mohli sledovať pár úvodných castingov, divadlo a dokonca aj niekoľko semifinálových kôl. A kto aspoň trošku počuje tak sa ako ja pozastavuje nad skutočnosťou, že už aj táto show, ktorá má pôvodne hľadať nové talenty, je stále viac a viac záležitosťou, ktorá nemá nič spoločné so spevom. A možno nie som jediná, kto sa pýta: prečo? Prečo je to celé akosi.... naopak? pokračovanie článku
Počas prázdnin som 5 týždňov strávila s deťmi. Nie že by som sama ešte nebola dieťaťom, viem, že zrovna najdospelejšia nie som, ale deťmi teraz myslím naozaj ten vek prvých detských lások, školských lavíc, hier vonku pred domom, svet nádherný a nezameniteľný. A presne so stvoreniami tohto veku som strávila teda viac ako polovicu môjho voľna. pokračovanie článku
Hmmm.... Stalo či nie? Sedí doma, obzerá sa, všetko vyzerá tak normálne, tak obyčajne. Ale predsa, v jej vnútri je niečo iné. Ale ako je to možné? Je to niečo nové, alebo iba to, čo už pozná, no trochu intenzívnejšie? A čo to spôsobilo? Pýta sa samej seba.... pokračovanie článku
Tak a znova píšem o návšteve u lekára. Možno niektorí z vás čítali odo mnňa minulý týždeň článok, v ktorom som nie celkom správne a objektívne hodnotila svoju lekárku a bola som až príliš zahľadená do seba a zaujatá. Tento článok som však po dnešnej opätovnej návšteve u nej musela odstrániť. Veľa vecí som si uvedomila... pokračovanie článku
Obzri sa. Vidíš svet. Vidíš ľudí okolo seba, spoločnosť, v ktorej žiješ, v ktorej rastieš a rozvíjaš sa. A hlavne spoločnosť, ktorej sa v mnohom, niekedy i nevedome, prispôsobuješ, ľudia, ktorým sa snažíš podobať, či už zo známych, alebo z neznámych dôvodov. pokračovanie článku
Určite už po prečítaní nadpisu si mnoho ľudí povie: tak toto ani čítať nejdem.. Článok od mladého človeka? Nehrozí. Ale ja sa pýtam: čo je na nás, na mladých, také zlé? prečo sme všetci hádzaní do šuplíka s názvom: povrchní arogantní neslušní čudáci? Prepáčte, ale otvorte oči. Nie sme všetci rovnakí, ani zďaleka nie. pokračovanie článku
Nerob si starosti s tým, čo si o tebe myslia iní. Tí majú dosť starostí s tým, čo si o nich myslíš ty...
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
